Novela živnostenského zákona
Problematika živnostenského podnikania je
v Slovenskej republike upravená zákonom č.455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon). Od uvedenia do praxe v roku
1991 bol tento kľúčový zákon viackrát novelizovaný. Úpravy sa týkali najmä vymedzenia určitých živností,
pričom hlavný charakter zákona zostal nezmenený s výnimkou troch veľkých
noviel (zákona č.132/1994 Z.z., 279/2001 Z.z. a ”euronovely” č. 347/2004
Z.z.). Z vykonaných analýz, ale v neposlednom rade aj z rokovaní
so zástupcami podnikateľskej sféry, vyplynula pre vládu potreba reagovať na
zmeny v doterajšom spoločenskom, ekonomickom a politickom vývoji. Do novely Živnostenského
zákona boli zapracované aj poznatky z uplatňovania zákona v praxi.
Medzi hlavné oblasti, ktoré rieši táto novela, patrí liberalizácia podmienok
podnikania, rozšírenie pôsobnosti živnostenských úradov v záujme
skvalitnenia poskytovaných služieb podnikateľským subjektom pri začatí
podnikania. Nemenej významným novým prvkom je zavedenie jednotného kontaktného miesta.
Základným predpokladom pri
budovaní siete jednotných kontaktných miest je zjednodušenie administratívnych
procedúr nielen domácim podnikateľským subjektom, ale aj príslušníkom z iných
členských štátov, ktorí majú záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky.
Tvorcovia si dali za cieľ zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych
postupov nielen pri začatí, ale aj počas trvania podnikania, zjednotenie postupov,
odstránenie všetkých diskriminačných bariér sústredením vybavenia čo
najväčšieho počtu formalít pre podnikanie do jedného centra. Predpokladané
zníženie administratívnej náročnosti spočíva v možnosti podnikateľa vybaviť
všetky formality súvisiace so začatím podnikania na jednom mieste, pričom
nemusí osobitne oznamovať údaje a doručovať doklady opakovane na iných
inštitúciách.
Z pohľadu činnosti advokátskych kancelárií,
developerských firiem či konzultačných spoločností je podstatný vplyv novely
na zakladanie a prevod obchodných spoločností. Dôležitým prvkom
v zjednodušení a urýchlení komunikácie so živnostenským úradom je
zrušenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov členov
štatutárnych orgánov spoločností. V zmysle prijatej novely si výpis
z registra trestov zabezpečí živnostenský úrad elektronickou formou. V prípade,
že výpis z registra trestov bude obsahovať záznam o odsúdení za
úmyselný trestný čin, živnostenský úrad vyzve podnikateľa, aby predložil
právoplatný rozsudok o odsúdení. Živnostenský úrad tak bude môcť lepšie
posúdiť súvislosti medzi predmetom podnikania a odsúdením za úmyselný
trestný čin.
Novela zákona novým spôsobom definuje živnostenský
register ako súbor zákonom určených údajov o podnikateľoch, ktoré obvodné
živnostenské úrady zapisujú do jednotného automatizovaného informačného systému.
Údaje budú sprístupnené úradom a inštitúciám verejnoprávnej povahy – t. j.
daňovým úradom, úradom práce, zdravotným poisťovniam a štatistickému
úradu.
Závažnou zmenou prechádza aj problematika vydávania
živnostenských listov. Kým podľa doteraz platného zákona bola možnosť vydať na
jeden živnostenský list ľubovoľný počet predmetov podnikania, novela určuje
povinnosť vydať jeden živnostenský list na jeden predmet podnikania. V súvislosti
s obmedzením počtu predmetov podnikania
dochádza k úprave správnych poplatkov za vydanie, pričom
namiesto pôvodných 1 000 Sk za vydanie jedného živnostenského listu
na neobmedzený počet živností, sa poplatok mení na 100 Sk za vydanie jedného
živnostenského listu s jedným predmetom podnikania. V praxi to bude
znamenať, že ak chce podnikateľ podnikať v 15 činnostiach, bude potrebné
mu vydať 15 živnostenských listov. Úprava zákona v tejto oblasti vychádza
aj zo skúseností z Českej republiky, kde takto schválený model je úspešne v praxi
už 15 rokov. Na prvý pohľad je zrejmé, že získanie živnostenského oprávnenia na
viac predmetov podnikania bude finančne náročnejšie. Skutočnosť je však
taká, že živnostník, ktorý sa rozhodne podnikať v jasne profilovanom
predmete podnikania, v konečnom dôsledku zaplatí na poplatkoch menej
a štát vytvára v novele zákona dostatočné mechanizmy na zníženie
administratívnej náročnosti.
Medzi ďalšie pozoruhodné zmeny patrí aj zrušenie povinnosti
vedenia inšpekčných kníh podnikateľskými subjektmi, zrušenie povinnosti
preukazovať prax pri remeselných živnostiach (v zmysle novely sa bude
preukazovať len požadované vzdelanie) či zverejnenie zoznamu odporúčaných
označení najčastejšie používaných voľných živností na internetovej stránke Ministerstva
vnútra. Hlavne posledná uvedená zmena tak odstráni regionálne rozdiely
v princípe toho istého predmetu podnikania pri uvádzaní na živnostenskom liste podnikania.
Vláda Slovenskej republiky predpokladá týmto zákonom pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a zvýšenie schopnosti krajiny konkurovať v celoeurópskom priestore. Novela by mala riešiť aj presadenie strategických priorít – otváranie európskeho trhu so službami, zabezpečenie efektívnej transpozície práva Európskej Únie a odstraňovanie legislatívnych a administratívnych prekážok voľnému pohybu služieb.
Jednoduchosť či uľahčenie podnikateľského prostredia pomocou prijatej novely však dokonale preverí jej fungovanie v praxi.
Novela zákona nadobudne účinnosť 1.10.2007.
Ing. Lucia Krechňáková, Martin Mikeska
Spoločnosti Online s.r.o.
