Maďarom sa už dívame na chrbát
sme.sk, 11. 4. 2009
Priemyselná produkcia sa u nás prepadá rýchlejšie ako v Maďarsku či Česku. Sú za tým drahé autá, plynová kríza aj euro. Svetlo na konci tunela stále nevidno.Ešte pred niekoľkými mesiacmi mali naše firmy problém zohnať ľudí, aby im montovali autá, LCD televízory alebo vyrábali súčiastky pre tieto odvetvia. Tak prudko sa rozvíjal priemysel u nás. Nárast výroby v niektorých odvetviach, najmä v automobilovom priemysle o desiatky percent, nebol výnimkou.
Dnes je situácia úplne iná. Oproti minulému roku sa priemysel na Slovensku vo februári prepadol podľa Štatistického úradu o 28 percent. V januári to bolo dokonca o vyše 30 percent. Takéto obrovské pády slovenský priemysel od rozdelenia federácie nepamätá. Sme na tom dokonca horšie ako Maďari či Česi. Priemysel sa u našich južných susedov prepadol o 25 percent. Česi čísla ešte nemajú, no odhady hovoria o 18 percentách.
Touareg a Audi
Príčinu zaostávania vidia analytici v orientácii časti nášho automobilového priemyslu na drahšie autá, ktoré v súčasnosti na trhoch „nejdú". Automobilový priemysel má pritom u nás na celkovej priemyselnej produkcii najväčší podiel. Sú tiež naň naviazané iné odvetvia a tie padajú spolu s ním - výroba kovov, elektronika či gumárenstvo.
Výroba dopravných prostriedkov sa oproti minulému roku minulý mesiac znížila u nás o vyše 40 percent. Trpí najmä jeden z našich najväčších vývozcov - bratislavský Volkswagen, kde sa vyrábajú autá vyššej strednej triedy ako Touareg či Audi Q7. Tie sa vyvážajú najmä do USA. No záujem Američanov výrazne ochladol.
Nemecké či francúzske šrotovné na tieto autá nemá dosah. Zato na väčšinu škodoviek, Suzuki či fiatov, ktoré sa vyrábajú v Maďarsku a Česku, áno. Tie patria do strednej a nižšej strednej triedy. „Česko dokáže viac vyťažiť z nemeckého šrotovného, keďže sa orientuje na strednú a nižšiu strednú triedu, ktorá je z hľadiska šrotovného veľmi atraktívna," povedal ekonóm ČSOB Petr Dufek.
Predseda Spolku automobilových inžinierov a technikov Slovenska Ján Lešinský dopĺňa, že z rovnakého dôvodu viac profituje priemysel aj v Maďarsku. Keby sa u nás nevyrábali aj lacnejšie autá ako Peugeot či Kia, prepad priemyslu by bol ešte väčší.
O plyne a nespoľahlivosti
Zaostávanie za susedmi má aj ďalší dôvod. „Je vážne riziko, že niektoré slovenské firmy získali v zahraničných firmách povesť nespoľahlivých dodávateľov," myslí si ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo.
Nie vlastnou vinou, ale pre plynovú krízu. V rámci úsporných opatrení firmy u nás aj v zahraničí znižujú zásoby materiálu na skladoch a dovážajú len to, čo práve spotrebujú. Viaceré slovenské firmy nemohli v januári pre nedostatok plynu z Ruska vyrábať, a teda ani vyvážať. Aj preto sa možno ďalšie odvetvie priemyslu - výroba strojov a zariadení - prepadlo takmer až o 40 percent.
Miernym handicapom je pre nás aj euro, ktoré sa na rozdiel susedných mien neoslabilo a neumožnilo nám tak znížiť ceny tovarov na vývoz. Ten minulý mesiac klesol o 30 percent. „Tento faktor by som nepreceňoval, pretože keď je v zahraničí slabý dopyt, oslabenie meny príliš nepomáha," povedal ekonóm ING Bank Eduard Hagara.
Prepad priemyslu nie je len o záporných číslach zo Štatistického úradu. Prináša zo sebou pokles životnej úrovne tisícom ľudí. Či už pre stratu pracovných miest, alebo pokles platov tých, ktorí si prácu udržia. Vaňo odhaduje, že nezamestnanosť by mohla v priebehu pár mesiacov stúpnuť zo súčasných 260-tisíc na vyše 350-tisíc. Teda z 10 na vyše 13,5 percenta.
Situácia prepusteného v praxi nevyzerá ružovo. Človek, ktorý sa stane nezamestnaným, príde zhruba o tretinu čistých príjmov. Šesť mesiacov totiž poberá dávku vo výške 50 percent hrubého príjmu. Ak si ani po pol roku nenájde novú prácu, príjem mu radikálne klesne pod 166 eur (zhruba 5000 korún).
