Dňa 13. 11. 2015 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016.
Nový zákon predložila vláda Slovenskej republiky na základe návrhu zákona vychádzajúceho z návrhu opatrenia k zaisteniu plnenia doporučení prijatých pracovnou skupinou OECD o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku.
Prijatie nového zákona vychádzalo z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a tiež potreby priblížiť sa ostatným členským štátom Európskej Únie. Predmetom je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, jednotlivé druhy trestov, ktorými bude možné právnické osoby potrestať a zvláštnosti trestného riadenia proti právnickým osobám.
Územná pôsobnosť zákona, v rámci ktorej pravidlo platí:
- Zákon sa vzťahuje na trestnú zodpovednosť právnickej osoby spáchanú na území Slovenskej republiky.
- Zákon sa vzťahuje na trestné činy spáchané mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky alebo organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby so sídlom na Slovensku.
- Zákon sa vzťahuje na trestný čin zahraničnej právnickej osoby spáchaný mimo územia Slovenskej republiky, pokiaľ bol tento čin spáchaný v prospech alebo na škodu právnickej osoby so sídlom na Slovensku, v prospech občana Slovenskej republiky alebo cudzinca s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Zákon obsahuje výpočet trestných činov vyplývajúcich zo záväzkov Slovenskej republiky, z medzinárodných dohôd a tiež z členstva v EÚ.
Nový zákon zavádza tzv. priamu trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb v porovnaní s predchádzajúcou úpravou. To znamená, že právnickej osobe bude možné uložiť v trestnom konaní konkrétny trest. Doteraz bolo možné stíhať za trestné činy iba osoby fyzické konajúce v mene právnickej osoby.
Právnickej osobe sa môže na základe tzv. konceptu pripísania pripísať trestný čin spáchaný v prospech, v mene, v rámci alebo prostredníctvom činnosti právnickej osoby jej orgánmi alebo jej zástupcami špecifikovanými v Zákone. Vstup spoločnosti do likvidácie, zrušenie spoločnosti, ani vznik iných právnych skutočností nemá vplyv na zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Trestná zodpovednosť zrušenej právnickej osoby prechádza na jej právneho zástupcu s výnimkou fyzickej osoby.
Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nevzťahuje na štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie, obce alebo právnické osoby riadené zákonom.
Zákon zavádza nové pojmy – páchateľ a spolupáchateľ a bola definovaná forma účasti právnickej osoby na spáchaní trestného činu.
Druhy trestov, ktorými je možné právnickú osobu trestať:
- Trest zrušenia právnickej osoby
- Trest prepadnutia majetku
- Trest prepadnutia vecí
- Peňažný trest
- Trest zákazu činnosti
- Trest zákazu prijímať dotácie a subvencie
- Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ
- Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní
- Trest zverejnenia rozsudku.
Súd bude pri výbere trestu prihliadať na povahu trestnej činnosti a jeho spoločenskú závažnosť. Ďalej bude prihliadať aj na zabezpečenie minimálneho vplyvu trestu na zamestnancov právnickej osoby, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli v dobrej viere bez súvislosti s trestnou činnosťou.
V súhrne zavedený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb hovorí, že právnickej osobe sa môžu prisudzovať trestné činy, ktoré spácha v jej mene fyzická osoba oprávnená za právnickú osobu konať a rozhodovať.